Kŕmenie mačiek

10 pravidiel správneho kŕmenia

1. Misky, v ktorých podávame jedlo, musia byť plytké, pretože mačka nemá rada, ak musí svoj ňufáčik strkať do hlbokých nádob.
2. Misky by mali byť z porcelánu alebo nerezu – jesť z plastových alebo hliníkových nádob nie je zdravé ani pre ľudí, ani pre zvieratá. Navyše sa pri kŕmení ľahko prevrátia, alebo sa kĺžu po podlahe.
3. Misky musia byť vždy čisté. Nikdy nedávame ďalšiu potravu do neumytej misky, aj keby ju mačka predtým dočista vylízala. Nádobky umyté saponátom poriadne opláchneme vodou.
4. Potrava by mala byť vždy čerstvo pripravená. Jedlo, ktoré uchovávame v chladničke, musíme ohriať minimálne na izbovú teplotu.
5. Potrava musí byť pestrá. Mačiatko od malička zvykáme na čo najširší potravinový repertoár. Musí však obsahovať minimálne 60 % podielu živočíšnych bielkovín. Jednostranná strava vedie skôr či neskôr k zdravotným problémom. Existuje jediná výnimka, kedy sa mačky môžu kŕmiť jednostranne, ale pritom veľmi zdravo – kŕmenie surovým mäsom, posypaným doplnkovým krmivom obsahujúcim vitamíny, minerály a stopové prvky. Ako príloha – pár stebiel čerstvej trávy.
6. Druh krmiva, veľkosť porcií a periodicita kŕmenia počas dňa sa riadia nielen vekom, pohlavím a zdravotným stavom mačky, ale aj ročným obdobím. V lete jedia mačky menej, a tak strava musí byť výdatnejšia.
7. Vo výžive mačky, hlavne mačiatka, uprednostňujeme prirodzenú stravu. Konzervy a suché granule chápeme iba ako doplnkové krmivo.
8. V jedálničku nesmú chýbať vitamíny a minerály.
9. Pamätajme, že aj mačacie maškrtky musia podporovať, a nie podlamovať zdravie mačky.
10. Rešpektujme prianie našej mačky jesť ďalej od ostatných mačiek, alebo na nejakom zvolenom mieste v byte.

Toxoplazmóza

Toxoplazmóza: Nebezpečenstvo pre mačku a človeka?

Toxoplazmóza a tehotenstvo bývajú často vyslovené jedným dychom a vystrašenej majiteľke mačky prezentované ako katastrofa v podobe časovanej bomby.

Čo je toxoplazmóza?

Pôvodcom nákazy je prvok Toxoplasma gondii, ktorý parazituje intracelulárne. Životný cyklus T. gondii je veľmi komplikovaný a je charakterizovaný zmenou hostiteľa prechodného a konečného. Človek sa infikuje nasledovnými vývojovými štádiami: Tachyzoity - vegetatívne formy parazita, rýchlo sa rozmnožujú a môžu napadnúť akúkoľvek bunku človeka alebo teplokrvných obratlovcov, s výnimkou erytrocytov. V priebehu tejto fázy sa tvoria protilátky, ktoré brzdia rýchlosť ich množenia. V tkanive sa vytvoria cysty s bradyzoity. Bradyzoity sú v cystách (tisíce až desaťtisíce). Nachádzame ich hlavne v svaloch, bránici, myokarde, v mozgu a na ďalsích miestach. Cysty sú rezistentné na vnútorné podmienky a preživajú aj pôsobením tráviacich enzymov. Sporozoity sú v oocystách vylučovaných mačkou domácou. Sú produktom sexuálneho rozmnožovania parazita v epitele tenkého čreva hostiteľa. Infikovaná mačka vylučuje veľké množstvo oocýst (až 10 miliónov denne) po dobu 1 - 3 týždňov. Mačka môže mať tiež systémovú infekciu. Vo vnútri hostiteľského organizmu v teple a vlhku, pôde alebo vo vode môžu oocysty T. gondii prežívať takmer rok.

Stavba tela mačky

Anatómia mačky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Anatómia mačky

Mačka domáca patrí svojím zoologickým zaradením medzi malé mačkovité šelmy. Má predĺžené telo, na pomerne nízkych nohách, s krátkym krkom a širokou, pomerne krátkou hlavou, stredne dlhým chvostom a krátkou, rovnou a priľahlou srsťou. U ušľachtilých plemien mačiek sú potom zámerne vyšľachtené niektoré odlišné telesné tvary a znaky.
Mačka je predátor. Jej telo je prispôsobené k lovu. Dokonale vyvinuté zmyslové orgány jej umožňujú zaznamenať korisť na väčšiu vzdialenosť a obratne ju chytiť. Telo mačky je plné sily, elegantné a dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a vysoko skákať. Má ostré zuby a pazúry, lapenú korisť dokáže rýchlo zabiť.

Choroby očí u mačiek

V Columbii pracuje očná veterinárna lekárka Kristina Narfstrom s implantovaným mikročipom s cieľom pomôcť nevidomým zvieratám opäť vidieť. Podľa doktorky Narfstrom z univerzity v Missouri sú predbežné výsledky sľubné.
Zhruba jeden z 3500 ľudí na celom svete je postihnutý dedičným ochorením – zápaľom sietnice, ktorý je príčinou odumierania buniek sietnice a nakoniec oslepnutia. Cieľom súčasnej štúdie je určiť problémy v súvislosti s implantátmi, ich bezpečnosťou a ďalším rozvojom chirurgických techník. Výskum sa tiež zameriava na vplyv implantátov na ochranu buniek sietnice, ktoré zomierajú v dôsledku progresívnych ochorení. Implantáty tak prinášajú nádej, že zrak môže byť zachovaný oveľa dlhšie, než by bolo možné u neliečených pacientov.
Doktorka Narfstrom spolu s profesorkou Ruth Kraeuchi pracujú predovšetkým s habešskými a perskými mačkami, ktoré sú postihnuté dedičným ochorením oslepujúcim očnú sietnicu. Pre tento typ výskumu je oko mačky dobrým modelom, pretože je svojou veľkosťou a stavbou veľmi podobné ľudskému. Lekári môžu využivať rovnakú techniku a vybavenie. Mačky s ľuďmi tiež zdieľajú množstvo rovnakých očných ochorení. Výskup pracuje hľavne s habešskými mačkami, ktoré obvykle začnú strácať zrak okolo prvého až druhého roku života  a úplne oslepnú do štyroch rokov.
Vedci robia operácie u ťažko zrakovo postihnutých alebo slepých mačiek. Počas operácie urobia dva malé rezy do očného bielka vonkajšej steny oka. Po odstránení sklovca, čo je rôsolovitá tekutina v zadnej časti oka, doktori vytvárajú malé bublinky v sietnici a malý otvor, dosť veľký na mikročip, ktorý má priemer dva milimetre a hrúbku len 23 mikrometrov (jeden miktometer = jedna milióntina metra). Čip obsahuje niekoľko tisíc mikrofotodiód, ktoré majú vplyv na svetlo a výrobu malých elektrických impulzov v časti sietnice.
„Sme skutočne nadšení potenciálom využitia tejto technológie. Je to nová možnosť lepšieho videnia pre niekoľko miliónov ľudí na celom svete, ktorí sú postihnutí oslepnutím v dôsledku porušenia sietnice“ povedala Narfstrom. „Táto technológia môže byť tiež prospešná pre domáce zvieratá, ktoré trpia podobným ochorením, pretože daný technológiclý postup môže byť nápomocný obom – zvieratám aj ľuďom.”

Mačka domáca

Mačka domáca (Felis silvestris f. catus) je už niekoľko storočí domestikovaný poddruh mačky divej.
Po svojich predkoch zdedila vynikajúci zrak a sluch, k lovu dokonale prispôsobené telo. Ešte prednedávnom bola mačka neodmysliteľnou súčasťou každého vidieckeho domu. S rozvojom civilizácie je ale tohto vidieckeho prostredia čoraz menej a mačka stráca svoje postavenie úžitkového domáceho zvieraťa. V mestách sa pre svoju reprodukčnú schopnosť a pre potenciálne nebezpečenstvo prenosu toxoplazmózy a rozličných parazitov stáva nevítaným problémom. Na druhej strane je vďaka relatívne nenáročnej starostlivosti a schopnosti dodať príbytku teplo domova čoraz obľúbenejším domácim zvieraťom.