Zhruba jeden z 3500 ľudí na celom svete je postihnutý dedičným ochorením – zápaľom sietnice, ktorý je príčinou odumierania buniek sietnice a nakoniec oslepnutia. Cieľom súčasnej štúdie je určiť problémy v súvislosti s implantátmi, ich bezpečnosťou a ďalším rozvojom chirurgických techník. Výskum sa tiež zameriava na vplyv implantátov na ochranu buniek sietnice, ktoré zomierajú v dôsledku progresívnych ochorení. Implantáty tak prinášajú nádej, že zrak môže byť zachovaný oveľa dlhšie, než by bolo možné u neliečených pacientov.
Doktorka Narfstrom
spolu s profesorkou Ruth Kraeuchi pracujú predovšetkým s habešskými a
perskými mačkami, ktoré sú postihnuté dedičným ochorením oslepujúcim
očnú sietnicu. Pre tento typ výskumu je oko mačky dobrým modelom,
pretože je svojou veľkosťou a stavbou veľmi podobné ľudskému. Lekári
môžu využivať rovnakú techniku a vybavenie. Mačky s ľuďmi tiež zdieľajú
množstvo rovnakých očných ochorení. Výskup pracuje hľavne s habešskými
mačkami, ktoré obvykle začnú strácať zrak okolo prvého až druhého roku
života a úplne oslepnú do štyroch rokov.Vedci robia operácie u ťažko zrakovo postihnutých alebo slepých mačiek. Počas operácie urobia dva malé rezy do očného bielka vonkajšej steny oka. Po odstránení sklovca, čo je rôsolovitá tekutina v zadnej časti oka, doktori vytvárajú malé bublinky v sietnici a malý otvor, dosť veľký na mikročip, ktorý má priemer dva milimetre a hrúbku len 23 mikrometrov (jeden miktometer = jedna milióntina metra). Čip obsahuje niekoľko tisíc mikrofotodiód, ktoré majú vplyv na svetlo a výrobu malých elektrických impulzov v časti sietnice.
„Sme skutočne nadšení potenciálom využitia tejto technológie. Je to nová možnosť lepšieho videnia pre niekoľko miliónov ľudí na celom svete, ktorí sú postihnutí oslepnutím v dôsledku porušenia sietnice“ povedala Narfstrom. „Táto technológia môže byť tiež prospešná pre domáce zvieratá, ktoré trpia podobným ochorením, pretože daný technológiclý postup môže byť nápomocný obom – zvieratám aj ľuďom.”
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára